Teória pasívneho investovania

Aktuálny článok na tému Teória pasívneho investovania je napísaný Mag. Martinom Kollárom, zakladateľom investičného portálu o pasívnom investovaníhttp://indexfunds.sk/. Autor článku je absolventom Vienna University of Economics and Business Administration a s pasívnym investovaním má široké praktické a teoretické skúsenosti.

ČO JE PASÍVNE INVESTOVANIE ?

Určite vám v poslednej dobe tiež napadla otázka, ako je možné, že manažéri a analytici v podielových fondoch, či brokeri zarábajú rok čo rok a vaše portfólio za posledných niekoľko rokov dosahuje len veľmi slabé výsledky. Ako je možné, že kráľovsky platení ľudia (z peňazí sporiteľov, čiže našich peňazí), ktorí na nás denno-denne chrlia odborné analýzy a komentáre o budúcom vývoji trhov, nedokážu zhodnotiť naše portfólia lepšie ako je obyčajný priemer trhu – index?

Pravda je veľmi jednoduchá a netreba si pred ňou zakrývať oči. Finančné trhy fungujú totiž veľmi efektívne a porážať trh dlhodobo, čiže dosahovať nadpriemerne dobré výsledky bez podstúpenia rizika, je takmer vylúčené. Toto si našťastie všimli múdri ľudia už pred mnohými rokmi a prišli s konceptom pasívneho investovania.

Pasívne investovanie je vlastne presným opakom aktívneho investovania – teda investovania založeného na technickej alebo fundamentálnej analýze, ktoré predvádzajú fondy ponúkané aj na našom trhu. Základ pasívneho investovania je veľmi jednoduchý, zvládne ho každý a nie je potrebné platiť vysoké poplatky za správu, vysoké vstupné poplatky a podobne. Investovanie totiž nie je žiadna raketová veda. V skratke stačí nakúpiť nízko-nákladové a široko diverzifikované indexové fondy podľa vášho rizikového profilu a tieto držať, čo možno najdlhšie. Napríklad (takmer) celý americký akciový trh môžete pokryť fondom spoločnosti Vanguard – Vanguard Total Stock Market ETF – za správcovský poplatok 0,07% p.a. s nulovým vstupným poplatkom. Aký správcovský a vstupný poplatok vyberajú vaše akciové fondy?

VÝHODY INDEXOVÝCH FONDOV

Výhodou pasívnych indexových fondov sú napríklad nízke správcovské a nulové vstupné poplatky, väčšia diverzifikácia ako pri aktívne spravovaných fondoch, jasne definovaný investičný zámer (napodobovanie toho-ktorého indexu čiže trhu), vylúčenie ľudského faktoru (stratégia je tak jednoduchá, že ju dokážu vykonávať aj počítače). Indexové fondy sa snažia napodobňovať výsledky daného trhu (napr. akcie veľkých európskych firiem, akcie amerických firiem s nízkou trhovou kapitalizáciou atď.) tým, že investujú do väčšiny, alebo všetkých akcií v indexe. Ich manažéri sa nesnažia hľadať podhodnotené, alebo nadhodnotené akcie, pretože zastávajú názor, že sa to jednoducho nedá.

Za všetko hovorí aj nedávna štúdia profesorov Eugena Famu z University of Chicago a Kennetha Frencha z Dartmouth College s názvom Luck Versus Skill in the Cross Section of Mutual Fund Returns. Skúmali v nej výkonnosť 3156 aktívne spravovaných akciových podielových fondov investujúcich v USA v rozmedzí rokov 1984-2006. Zistili, že priemerný výnos týchto fondov je o -0,81% p.a. nižší ako výnos trhu. Niekto by mohol namietať, že veď to sú len priemerné výnosy. Áno, no pravda je taká, že podľa tejto štúdie by ani portfólio zložené z 3% najlepších fondov nedosiahlo lepšie výsledky ako trh. Po pravde, dosiahli by ste rovnaké výsledky ako portfólio nízko-nákladových indexových fondov. A to by ste tie 3% fondov (95 fondov z 3156) museli vedieť vybrať vopred, čiže v roku 1984.

TEÓRIA EFEKTÍVNYCH TRHOV

Pasívne alebo indexové investovanie vychádza z teórie efektívnych trhov (TET), ktorú začali formulovať ekonómovia v prvej polovici 20. storočia (Louis Bachelier, Alfred Cowles). Úplne sformuloval túto teóriu profesor Eugene Fama vo svojej dizertačnej práci na University of Chicago v roku 1965 a vo svojej práci Efficient Capital Markets: A Review of Theory and Empirical Work z roku 1970.

Čo nám teória efektívnych trhov hovorí?

Ak platí teória efektívnych trhov, potom je fundamentálna aj technická analýza zbytočná a vyhľadávanie akcií s najvyšším očakávaným zhodnotením, alebo tých „pravých“ fondov je stratou času. Prečo? Pretože na trhu je veľké množstvo aktérov, ktorí sa snažia nájsť podhodnotené alebo nadhodnotené akcie. Vynakladajú na to veľké množstvo prostriedkov a snažia sa získať každú dostupnú informáciu o danej akcii, dlhopise atď. Svojim správaním tak každú novú informáciu zapracovávajú bleskurýchlo do jej ceny.

Podľa TET neexistuje investičná stratégia, ktorá by dokázala dlhodobo porážať trh (dosahovať stabilne vyššie výnosy ako trhové pri nezmenenej miere rizika). Inými slovami, vyberať jednotlivé akcie, fondy, či odhadovať vrchol, alebo dno trhu je cestou k neúspechu. Je takmer isté, že ak to dlhodobo nedokážu profesionáli s tými najlepšími univerzitami, kontaktmi a praxou, bežný človek, ktorý sa po návrate z práce snaží hltať finančné správy a obchodovať na burze po večeroch, nemá šancu uspieť. Za týmto tvrdením stoja tiež významné osobnosti ekonómie ako Paul Samuelson, William F. Sharpe, Merton Miller, Harry Markowitz (všetci štyria sú nositeľmi Nobelovej ceny) či Burton Malkiel, profesor ekonómie na Princeton University a bývalý dekan na Yale School of Management a samozrejme ďalší ekonómovia.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

<- Kliknite,ak sa vám článok páčil.