Parita kúpnej sily a jej využitie pri investovaní do menových kurzov

Pojem parita kúpnej sily, známa aj ako Purchasing Power Parity, je jedna z mnohých ekonomických teórií, ktorá vysvetľuje vzájomné zákonitosti cenových úrovní a výmenného kurzu medzi dvoma krajinami. V dnešnom článku si bližšie vysvetlíme podstatu fungovania tohto ekonomického modelu, spôsob jeho praktického použitia s prihliadnutím na jeho výhody a nevýhody.

ČO JE PARITA KÚPNEJ SILY ?

Ako už bolo vyššie naznačené, parita kúpnej sily je teoretický výmenný kurz vypočítaný ako podiel cenovej hladiny jednej krajiny k cenovej hladine druhej krajiny. Pre lepšie pochopenie si podstatu tohto modelu vysvetlíme na nasledujúcom príklade:

Povedzme, že liter mlieka v krajine X sa predáva za 150 USD. V krajine Y sa však liter mlieka predáva za 100 Eur. Teoretický výmenný kurz podľa parity kúpnej sily medzi týmito dvoma krajinami by mal byť EUR/USD = 1,50 (150 USD/ 100 EUR).

Reálny výmenný kurz je však na úrovni EUR/USD = 1,25. Cena mlieka prepočítaná podľa reálneho menového kurzu je potom nasledovná:

- krajina X: 150 USD = 120 EUR

- krajina Y: 125 USD = 100 EUR

Z výpočtu je zrejmé, že cena mlieka prepočítaná podľa reálneho menového kurzu je v krajine X o 20 Eur (25 USD) vyššia ako v krajine Y. Tento cenový nepomer bude spôsobovať masívne realizovanie arbitrážnych nákupov vyjadrených tým, že kupujúci z krajiny X budú kupovať mlieko v krajine Y. Zvýšený dopyt po tovare z krajiny Y spôsobí zvýšenie dopytu po mene krajiny Y, teda po Eure. Tento proces bude vyjadrený zvýšením reálneho menového kurzu EUR/USD, ktorý bude z hodnoty 1,25 EUR/USD rásť na vyššie úrovne, až kým sa nedosiahne úroveň teoretického výmenného kurzu (1,50 EUR/USD), kedy bude cena mlieka v oboch krajinách rovnaká.

Tento jednoduchý príklad nám umožňuje si lepšie predstaviť a pochopiť princíp, na ktorom je založené fungovanie modelu parity kúpnej sily. Avšak rovnako ako väčšina ekonomických modelov, aj tento má svoje nevýhody respektíve obmedzenia, ktoré spôsobujú jeho obmedzenú funkčnosť v reálnej ekonomike. Predchádzajúci príklad s mliekom napríklad nezohľadňuje žiadne prepravné náklady spojené s jednotlivými cenami mlieka alebo obchodné bariéry medzi danými krajinami. Taktiež môžeme povedať, že kvalita mlieka môže byť v dvoch rôznych krajinách veľmi rozdielna.V prípade merania parity kúpnej sily a výpočtu teoretického menového kurzu cez kôš viacerých tovarov, môže mať zloženie tohto koša skresľovací efekt, pretože v každej krajine preferujú obyvatelia iné druhy produktov. Určité obmedzenie funkčnosti modelu je spôsobené aj charakterom produktov, ktoré sa veľmi ťažko dajú obchodovať medzi krajinami (špecifické služby, imobilné produkty atď.).

V priložených obrázkoch je znázornené nadhodnotenie/podhodnotenie jednotlivých menových kurzov podľa modelu parity kúpnej sily nasledovne:

- voči americkému doláru

Zdroj: fx.sauder.ubc.ca

- voči kanadskému doláru

Zdroj: fx.sauder.ubc.ca

- voči euru

Zdroj: fx.sauder.ubc.ca

Z priložených grafov vidíme, že najviac nadhodnotenou menou voči všetkým trom príslušným menám je austrálsky dolár nasledovaný švajčiarskym frankom. V prípade švajčiarskeho franku pritom môžeme už viac ako rok sledovať snahu centrálnej banky intervenovať proti ďalšiemu posilneniu švajčiarskeho franku (stanovený peg na úrovni 1,20 Eur/Chf). Naopak najviac podhodnotenou menou oproti USD,CAD a EUR sa javí turecká líra a ruský rubeľ.

BIG MAC INDEX

Pri používaní parity kúpnej sily pri investovaní do menových kurzov by sme si mali byť vedomí zmienených obmedzení. Veľmi často používaným spôsobom merania parity kúpnej sily je využitie tzv. Big Mac Indexu. Tento index je založený na meraní cien Big Macu v jednotlivých krajinách na základe čoho sa následne zisťuje rovnovážny menový kurz medzi týmito dvoma krajinami. Výhodou Big Mac Indexu je pomerne veľká rozšírenosť tohto produktu v celom svete. Index bol prvýkrát uverejnený denníkom The Economist v roku 1986 a odvtedy je každý rok na jeho začiatku pravidelne publikovaný.

Prehľad podhodnotených a nadhodnotených menových kurzov oproti USD podľa Big Mac Indexu

Krajina Mena Cena Big Macu v príslušnej mene
Menový kurz k 16.11.2012 Cena Big Macu v jednotlivých krajinách v USD Podhodnotenie (-)/ Nadhodnotenie meny (+) v % oproti USD
USA $ 4,33 x x
Argentína Peso 19 4,8 3,96 -8,57%
Austrália A $ 4,56 0,97 4,71 8,82%
Brazília Real 10,8 2,08 5,18 19,68%
Česko Koruna 70,33 20,08 3,5 -19,11%
Čína Yuan 15,65 6,24 2,51 -42,04%
Dánsko Koruna 28,5 5,86 4,86 12,31%
Eurozóna 3,58 0,79 4,56 5,23%
India Rupia 89 55,16 1,61 -62,74%
Japonsko Yen 320 81,22 3,94 -9,01%
Južná Afrika Rand 19,95 8,87 2,25 -48,03%
Kanada K $ 3,89 1 3,88 -10,31%
Litva Lita 7,8 2,71 2,88 -33,60%
Lotyšsko Lat 1,69 0,55 3,09 -28,62%
Maďarsko Forint 830 223,46 3,71 -14,22%
Mexiko Peso 37 13,15 2,81 -35,00%
Nórsko Koruna 43 5,79 7,43 71,51%
Nový Zéland NZ $ 5,1 1,23 4,13 -4,58%
Poľsko Zloty 9,1 3,27 2,78 -35,71%
Rusko Rubeľ 75 31,69 2,37 -45,35%
Švajčiarsko Frank 6,5 0,95 6,87 58,62%
Švédsko Koruna 48,4 6,8 7,12 64,43%
Turecko Líra 8,25 1,8 4,58 5,85%
Ukrajina Hryvna 15 8,18 1,83 -57,63%
V.Británia £ 2,69 0,63 4,27 -1,33%

Z tabuľky vyplýva, že najviac nadhodnotenými menami oproti USD sú meny krajín severnej Európy na čele s Nórskom a Švédskom. Naopak, najviac podhodnotené menové kurzy oproti USD sú v Indii, Južnej Afrike a Rusku. Lepší prehľad získame, ak sa pozrieme na nasledujúci graf.

Grafický prehľad podhodnotených a nadhodnotených menových kurzov oproti USD podľa Big Mac Indexu v abecednom poradí

DLHODOBÍ HORIZONT

V prípade praktického využitia modelu parity kúpnej sily je treba mať na zreteli, že jednotlivé rozdiely stanovené podhodnotením alebo nadhodnotením sa vyrovnávajú dlhšiu dobu. Nemôžeme očakávať, že v krátkodobom horizonte sa ruský rubeľ oproti americkému doláru zhodnotí o spomínaných 45%. Koncept parity kúpnej sily je dobré vnímať s časovým horizontom minimálne 4 rokov.

Nasledujúci graf ukazuje vývoj nadhodnotenia a podhodnotenia jednotlivých mien za uplynulých 5 rokov k mesiacu júl 2012.

Zdroj: The Economist

Z priloženého obrázku môžeme vidieť, že koncepcia Big Mac Index funguje relatívne spoľahlivo, ak ju aplikujeme na dve krajiny, ktoré sú svojou kultúrou a rozvinutím celkom podobné (v našom prípade Nórsko/USA, Eurozóna/USA, Japonsko/USA, V.Británia/USA, Kanada/USA). V prípade aplikácie tohto konceptu na krajiny rozvojové je jeho funkčnosť v niektorých prípadoch mierne obmedzená (Rusko/USA, Mexico/USA, Južná Afrika/USA). V tomto prípade je potrebný dlhší časový horizont na vyrovnanie rozdielov.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

<- Kliknite,ak sa vám článok páčil.