Pojem hedge fond je na Slovensku pomerne veľkou neznámou v porovnaní s finančne vyspelými západnými krajinami. Skúste nám prezradiť, kedy a prečo Slovak Hedge Fund vznikol.

Formálne bol Slovak Hedge Fund (ďalej len SHF) založený v roku 2009, ale oficiálny začiatok správy pod touto hlavičkou bol až o rok neskôr, kedy boli postupne presunuté samostatné účty našich klientov pod účet SHF. Založenie SHF bolo vyústením aktuálnej situácie, kedy už nebolo možné efektívne spravovať narastajúci počet klientov na samostatných účtoch a zároveň sme mali potrebu vytvoriť efektívny model správy, ktorý bude aplikovateľný na väčší počet klientov. História vzniku SHF siaha až do roku 2003, kedy môj súčasný partner Lukáš Trebula, ktorý sa úspešne pohyboval na burze už dlhšiu dobu, začal koketovať s myšlienkou odovzdať niečo zo svojich nadobudnutých znalostí a skúseností ďalej. Mňa osobne vždy zaujímala táto oblasť a vďaka mojej sestre, ktorá s Lukášom študovala a ktorá mi ho zároveň odporučila, sa naše cesty po prvýkrát stretli. Dodnes si pamätám, ako ma upozorňovala, že nepozná nikoho citujem: „s takou mozgovou kapacitou, ako je on“. Hneď po prvej schôdzke som bol jeho rozhľadom o finančných trhoch, ktorý sa zakladal na najmenších detailoch, ohromený a chcel som poznať viac. Ako som spomínal, aj Lukáš sa pohrával s myšlienkou vzdelávania vo finančnej oblasti a možno tak trochu moje otravovanie tento proces urýchlilo. Vytvorila sa prvá skupina 3 ľudí a aj keď vzdelávanie malo trvať približne pol roka, trvalo jeden a pol roka. Postupom času sa Lukáš stal niečo ako mojim mentorom v oblasti burzy a finančného trhu. Po ukončení vzdelávania sa naše cesty na istý čas rozišli, ale aj napriek tomu sme zostali v kontakte. V roku 2009 som sa rozhodol, že opustím poradenskú spoločnosť, v ktorej som pôsobil, z dôvodu, že systém a kvalita práce, ktorou daná spoločnosť išla, sa nezlučovala s mojou víziou a aj preto som sa rozhodol, že založím vlastnú poradenskú firmu. V tom istom období sa Lukáš rozhodol založiť vlastný hedge fond a keďže naše myšlienky a vízie v oblasti kvality služby pre klienta boli veľmi podobné, z časti aj vďaka vzdelávaniu, ktoré som u neho absolvoval, rozhodli sme sa, že budeme podnikať spolu.

Akým spôsobom je samotný hedge fond spojený so spoločnosťou CPM Associates? Aké ďalšie aktivity okrem možnosti investovania do fondu spoločnosť vykonáva?

Legislatívne prepojenie medzi týmito spoločnosťami neexistuje, a to aj z dôvodu, že fond má domicil na Britských Panenských ostrovoch. Prepojenie spoločností je skôr v operatívnej rovine, kde správa aktív prostredníctvom SHF funguje ako jedna z divízií spoločnosti CPM Associates. CPM je poradensko-vzdelávacia spoločnosť, ktorú tvoria 4 hlavné divízie: Osobné financie, Podnikové financie, Investovanie (Hedge fund) a Vzdelávanie. Spoločnosť bola založená v roku 2001 a v tom období až do roku 2009 podnikala výhradne v oblasti vzdelávania, teda v oblasti kurzov a školení podobných, akými som prešiel na začiatku aj ja. Počas týchto cca. 6 rokov prešlo obdobne dlhými kurzami viac ako 100 ľudí. Divízia podnikových financií sa špecializuje na poradenstvo pre malé a stredne veľké podniky, a to najmä v oblasti finančných rozhodnutí a v oblasti ochrany majetku a riešení financovania. Osobné financie sú zamerané hlavne na poradenstvo pre fyzické osoby, ktoré spoločnosť vykonáva prostredníctvom vlastných poradcov. V súčasnosti máme približne 20 poradcov, ktorí zastrešujú prevažne vysoko príjmovú klientelu a podnikateľov, teda horných 5%, ktorým bežné poradenské siete nemajú čo ponúknuť. Fungovanie divízie osobných financií je založené na opačnom princípe, ako je to v prípade veľkých sprostredkovateľských spoločností, ktoré sa špecializujú hlavne na predaj nepotrebných finančných produktov širokej mase obyvateľstva prostredníctvom svojim rozsiahlych MLM sietí. V konečnom dôsledku je na princípe najvyššej možnej kvality poskytnutej služby pre klienta založené fungovanie celej spoločnosti.

Prejdime bližšie k hedge fondu. Koľko ľudí sa podieľa a spravuje Slovak Hedge Fund a aká je konkrétne vaša úloha v riadení fondu?

Tím fondu pozostáva v súčasnosti z 8 ľudí. Traja ľudia sú zodpovední za backoffice a zvyšní sa výhradne venujú operatívnej zložke fondu, teda jeho správe. Tím vedie Lukáš Trebula, ktorý je zároveň hlavným investičným stratégom fondu (CIS). Ja som sa od začiatku vzdelávania orientoval skôr na technickú analýzu, v ktorej sa už viac ako 5 rokov špecializujem, a preto mám vo fonde na starosti túto oblasť. Z pohľadu celkovej správy fondu slúži technická analýza hlavne ako podpora pre dlhodobé investičné rozhodnutia a nie ako nástroj na krátkodobé špekulatívne obchody. Tím fondu tvoria aj ďalší traja ľudia, ktorých činnosť je prevažne zameraná na výskum a analýzu hlavných odvetví, na ktoré sa fond zameriava a ich kľúčových spoločností.

Váš fond klasifikujete ako global makro fond. Zajímalo by ma, akým spôsobom pristupujete k vyhodnocovaniu makro faktoru. Zohľadňujete trend úrokových sadzieb, možnosť politických zmien, zameriavate sa na makroekonomické cykly alebo vyhodnocujete celkové makro riziká iným spôsobom.

Fond môžeme zameraním špecifikovať ako Global Makro fond a z časti Long Short Equity fond, pretože vo fonde sú do určitej miery využívané aj long-short stratégie. Makrofaktor ako taký je určovaný súhrou vyššie spomínaných ukazovateľov, ktorých je samozrejme viac. Za najdôležitejší makrofaktor, ak sa to dá takto nazvať, považujeme globálne cykly alebo inak povedané megatrendy. Každý cyklus pozostáva z fázy rastu a z beztrendovej fázy, ktoré môžu trvať aj 20 rokov. Napr. od roku 2002 sme nastúpili na komoditný cyklus, ktorý stále trvá a v prípade, že nedôjde k zmene súčasne viacerých faktorov, ktoré vývoj tohto cyklu ovplyvňujú, ako napr. úrokové sadzby, inflácia, inflácia na mzdách, pozastavenie kvantitatívneho uvoľňovania v EÚ a v USA (tých faktorov je samozrejme viac), tak nemôžme hovoriť o konci tohto megatrendu, nehovoriac o tom, že koniec takýchto cyklov končí častokrát v bubline. Podobné cykly môžete sledovať skoro všade, ako napr. na akciách, kde akciový cyklus skončil v roku 2000 a od tohto roku sa nachádzame v beztrendovom cykle, ktorý by podľa histórie mohol trvať približne 16 až 18 rokov. Samozrejme za každým rastovým akciovým cyklom v histórii bolo vždy nejaké reálne pozadie, teda reálna ekonomická expanzia, ktorá by sa dalo povedať že bola novým hospodárstvom, ako tomu bolo aj v poslednom megacykle informačných technológii a internetu. Otázka teraz znie, čo bude motorom nadchádzajúceho akciového cyklu… Rovnako vidíte cykly aj v iných segmentoch ako napr. nehnuteľnosti, kde jeden rastový cyklus, ktorý bol do značnej miery umocnený úverovou expanziou, z dôvodu extrémne nízkych úrokových sadzieb, skončil v roku 2008. Dnes si stále ľudia myslia, že ceny nehnuteľností budú rásť, ale fakt je ten, že tento segment je pri pohľade na najbližších 10 rokov mŕtvy. Keď sa pozriete na najdôležitejšie pomerové ukazovatele v SR, ktoré ešte stále vykazujú značný stupeň nadhodnotenia, musia reálne ceny nehnuteľností (očistené o infláciu) nielen v SR počas tohto obdobia ísť dole, nehovoriac o tom, že úroková sadzba centrálnych bánk, ktorá najviac ovplyvňuje ceny nehnuteľností na trhu, je skoro na svojich minimách a záporná už byť nemôže.

Spomínate, že komoditný cyklus započatý v roku 2002 ešte stále trvá. V poslednom období sa dokonca v širokej verejnosti veľmi často spomína ako vhodný investičný nástroj práve zlato. Akou formou by ste našim čitateľom odporučili investovať do zlata (fyzický nákup, ETF, akcie zlatých firiem)? Má zlato po nedávnom vytvorení historických maxím stále potenciál rastu v blízkej budúcnosti?

Komoditný cyklus bol naštartovaný viacerými faktormi, kde jeden z najdôležitejších bolo zníženie úrokových sadzieb v USA de facto na nulu. Cieľom tejto expanzívnej menovej politiky, prostredníctvom ktorej FED pustil do obehu nové peniaze, bolo zabrániť hroziacemu kolapsu a znovu naštartovať ekonomiku. Pri spätnom pohľade vidíme, že celý problém bol iba oddialený a týmto krokom spustil FED úverovú bublinu, resp. bublinu na cenách nehnuteľností, ktorej koniec v roku 2007 a následne záver v podobe kolapsu Lehman Brothers v roku 2008 bol do značnej miery umocnený aj derivátmi CDS (credit default swap), do ktorých boli zabalené aj tzv. „Subprime“ hypotéky. V prípade, že FED a ECB budú naďalej pokračovať v procese kvantitatívneho uvoľňovania a držaní úrokových sadzieb blízkych nule, nemôžme hovoriť o konci komoditného cyklu. Ak teda bude spomínaná politika centrálnych bánk a štátov naďalej pokračovať, má zlato ako komodita pred sebou ešte zaujímavý potenciál. Z tohto pohľadu je dôležité sa pozerať aj na ciele, ktoré FED sleduje a z ktorých absolútne najdôležitejšie sú: rast ceny práce, teda inflácia na mzdách (zatiaľ sme svedkami len inflácii na statkoch, kde nie je inflácia žiadaná) a stabilizácia, resp. rast cien nehnuteľností, ktorý je v súčasnosti v nedohľadne. Z tohto dôvodu si nemyslíme, že v najbližšej dobe dôjde k zmene politiky, ktorú FED (resp. ECB) sleduje v podobe zvýšenia úrokových sadzieb, resp. k definitívnemu ukončeniu „tlačenia“ peňazí (QE a pod.). Aj napriek tomu, že zlato má podľa nás určite ešte potenciál a súčasný trend berieme skôr ako korekciu pred nadchádzajúcim rastom, ja osobne neodporúčam bežným ľudom investovať priamo do fyzického zlata. Zlato ako také plní funkciu uchovávateľa hodnoty, a preto pre bežných ľudí, ktorí zarábajú a míňajú v súčasnom menovom systéme, nemá investícia do fyzického zlata opodstatnenie a nehovoriac o absurdnom mesačnom sporení do zlata, čo postráda absolútne všetky logické fundamenty. V prípade, že má niekto čistý majetok v rádovo miliónoch euro, tak zlato môže pre neho slúžiť ako určitý uchovávateľ hodnoty, ale tiež len ako časť jeho portfólia. Fakt je ten, že zlato neprináša žiaden reálny výnos a v prípade svetovej menovej krízy, ktorá by bola sprevádzaná výrazným poklesom dôvery vo FIAT meny, by s veľkou pravdepodobnosťou štáty pristúpili v štátnom záujme k jeho konfiškácii, teda inak povedané k jeho nedobrovoľnému odkupu za pevne stanovenú cenu a až následne na to by bola spustená riadená devalvácia mien podobne, ako sa to udialo v USA počas Veľkej hospodárskej depresie, kedy vlastníctvo zlata bolo postavené mimo zákon. Aj keď cena zlata môže ísť na podstatne vyššie úrovne, koniec komoditného cyklu, tak ako každého cyklu, je len otázkou času. V tomto prípade to môže byť cca. 3-5 rokov a cena zlata môže po jeho skončení najskôr poklesnúť späť na súčasné úrovne a následne aj ďalších 20 rokov na týchto úrovniach stagnovať. Malou nápovedou o možnom konci tohto cyklu bude nielen pripravovaná zmena z pohľadu politiky centrálnych bánk, ale určite aj to, že zlato bude veľmi populárne u širokej verejnosti, kedy skoro každý bude mať záujem ho kúpiť, bude vznikať stále viac spoločností zaoberajúcich sa predajom zlata, resp. službami, ktoré sú na zlato napojené (zatiaľ ešte v tomto smere bublina nevznikla). Pre bežných ľudí je ale najdôležitejšie uvedomiť si fakt, že na konci potravinového reťazca, ako je to v prípade kúpy fyzického zlata, sa nezarába. Jedna zo stratégií, ktorú vo fonde sledujeme, je stratégia zameraná na spoločnosti zaoberajúce sa ťažbou zlata a striebra, pretože samotné spoločnosti sú „živý organizmus“, ktorý niečo vytvára, a teda poskytuje pridanú hodnotu v podobe ťažby a predaja komodít, ktoré na rozdiel od spotrebných statkov majú zabezpečený odbyt na najbližších 10-20 rokov. Ďalej v podobe neustáleho finančného toku z dividend týchto spoločností, nehovoriac o tom, že náklady na vyťaženie zlata sa pri týchto spoločnostiach pohybujú hlboko pod úrovňou zlata a marže v odvetví sú najvyššie spomedzi všetkých odvetví na trhu. Investícia do spoločností ťažiacich komodity sa z krátkodobého hľadiska spája s určitými rizikami, ktorým je v tomto prípade vyššia volatilita ako v prípade samotného zlata, ale zároveň potenciál, ktorým disponujú, je niekoľkonásobne vyšší, nehovoriac o tom, že cena akcií sa v ich prípade pohybuje na úrovni, kedy cena zlata bola približne 600 USD za uncu, a teda ich marže boli podstatne nižšie.

Aká je momentálne veľkosť fondu? Niektoré hedge fondy po dosiahnutí určitej výšky vkladov od investorov fond uzavrú. Plánujete takýto krok v budúcnosti aj vy? Pri akej sume je podľa vás vhodné fond uzavrieť?

Veľkosť fondu z určitých dôvodov nezverejňujeme. Fond má úzko špecifikovanú a dlhodobú stratégiu, ktorá nevyhovuje každému (preto ani neočakávame tisícky investorov) a dôležitý je aj fakt, že klientov do fondu si vyberáme, a teda nie každý potenciálny klient, ktorý má záujem o investíciu do fondu, je do fondu aj pripustený. S klientom sa robí audit majetku a zároveň aj analýza záväzkov a celkového cashflow + každý potenciálny klient má osobný rozhovor s hlavným investičným stratégom fondu Lukášom Trebulom, ktorý s klientom rieši hlavne filozofiu fungovania fondu a jeho investičnú stratégiu. Pokiaľ sa klient nestotožní s touto stratégiou alebo sa po audite zistí, že fond pre neho nie je vhodný, tak tento klient do fondu investovať nemôže, a to aj keby mal záujem investovať 1mil. €. Nad otázkou uzatvorenia fondu sme zatiaľ neuvažovali, a teda to nemáme ani v pláne. Možno pri sume 100 mil. € pod správou by to už dávalo zmysel, ale to je len moja úvaha. 

Pre niektorých investorov je v celku dôležité, ak aj samotní manažéri hedge fondu majú svoje finančné prostriedky uložené vo fonde, ktorý spravujú. Ako je to vo vašom prípade?

V našom prípade je to presne tak. Spolu s partnerom máme vo fonde nielen nejaké finančné prostriedky, ale celý náš osobný majetok, až na určité likvidné rezervy a vlastné bývanie. Rovnako aj to považujeme za najvyššiu možnú záruku voči našim klientom. Na začiatku bol náš cieľ správa vlastného majetku a až neskôr sa k tomu pridali ďalší investori, ktorí mali záujem o to, aby sme im ich financie spravovali rovnako, ako spravujeme tie vlastné.

Aký je investičný horizont fondu? Máte zavedené aj nejaké poplatky v prípade, že investor tento horizont nedodrží?

Investičný horizont fondu je 10 rokov. Ide o jeden z najdôležitejších parametrov fondu, ktorý musí byť zároveň každým klientom akceptovaný. Tento investičný horizont je myslený z pohľadu stratégie, ktorú vo fonde sledujeme. Z pohľadu zmluvného je likvidita fondu mesačná a klient teda môže svoje investície vybrať vždy k prvému pracovnému dňu príslušného mesiaca. Fond má výstupný poplatok vo výške 5% počas prvých 3 rokov. Tento poplatok slúži najmä ako ochrana investorov vo fonde, pretože z dôvodu malej diverzifikácie fondu môže väčší výber jedného investora spôsobiť stratu pre celý fond. Je dôležité ešte podotknúť, že tento poplatok nejde správcovi, ale je alikvotne prerozdelený medzi investorov v rámci fondu, o čo sa zároveň navýši ich majetok.

Aké typy finančných inštrumentov najčastejšie využívate na maximalizáciu zisku pre svojich investorov? Ide hlavne o akciové cenné papiere a dlhopisy alebo využívate aj rôzne formy finančných derivátov?

Fond je zameraním equity, teda majoritná časť portfólia je postavená na akciách a časť stratégií je zameraná aj na využívanie rôznych finančných derivátov ako napr. opcie na futures a akcie, prevažne za účelom hedgingu portfólia. V súčasnosti sme v poslednej fáze vývoja vlastného automatizovaného modelu obchodovania, ktorý bude založený na štatistických a počítačových modeloch a ktorý v prípade jeho úspešnosti bude tvoriť v budúcnosti ďalšiu stratégiu fondu aj keď hlavná stratégia fondu zostane i naďalej nezmenená.

Široká diverzifikácia investičného portfólia je kritizovaná hlavne kvôli tomu, že limituje celkový výnos z investícií. Aký je váš názor na takýto druh investovania a akou vysokou mierou je Slovak Hedge Fund diverzifikovaný.

Súhlasím s názorom Buffeta, že diverzifikácia do určitej miery chráni pred neznalosťou a zájdem ešte ďalej, pretože podľa nášho názoru je diverzifikácia len alibizmus voči investorom. Samozrejme, že v našom portfóliu nie je len jedna spoločnosť, pretože vo fonde sledujeme viacero stratégií, ale napriek tomu fond drží v portfóliu len niekoľko kľúčových spoločností, ktorých cena je do značnej miery podhodnotená voči ich vnútornej hodnote a potenciálu, ktorý pred sebou majú. Tieto kľúčové spoločnosti tvoria približne 80% z celkového portfólia fondu.

V Eurozóne sa už dlhšie vyskytujú rôzne problémy, či už s verejnými financiami jednotlivých štátov, nízkym hospodárskym rastom atď. Zaznamenali ste nejaký odliv investorov z hedge fondu v dôsledku obáv z pretrvávajúcej krízy v Eurozóne?

Práve z dôvodu, že fond si starostlivo vyberá svojich klientov, ktorí sú so stratégiou fondu stotožnení, neodišlo z fondu dodnes ani 1 €, a to aj napriek tomu, že fond po veľkom raste v roku 2010 zaznamenal v roku 2011 stratu.

Skúste nám prezradiť, aký je váš pohľad na aktuálnu situáciu v Eurozóne. Myslíte si, že sa rôzne scenáre o rozpade naplnia alebo sa cez momentálne problémy Eurozóna prehryzie v aktuálnom zložení.

Rozpad eurozóny je pri súčasnom prepojení a nastavení nemysliteľný a vysoko nepravdepodobný. To, či niektorá krajina, ako napr. Grécko, opustí Eurozónu až také nepravdepodobné nie je, ale určite sa tomu bude snažiť vyhnúť pod tlakom z EMÚ Grécko a aj celá únia. V tomto prípade nie je „čierny Peter“ v rukách EMÚ alebo Grécka, pretože výstup Grécka z eurozóny, by malo v prvom rade za následok devalváciu (resp. depreciáciu) ich meny, ale v konečnom dôsledku by to mohlo mať pre Grécko ako dlžníka skôr pozitívny efekt. Problém, resp. spomínaný „čierny Peter“, je na druhej strane, teda na strane veriteľov, v tomto prípade bánk, ktoré sú ich hlavným veriteľom. Záchrana Grécka nie je záchranou pre Grécko a jeho obyvateľstvo v pravom zmysle slova, pretože celú krajinu vrhá len do väčšieho otroctva, ale hlavne ide o záchranu veriteľov v podobe bánk, nehovoriac o tzv. CDS (credit default swap), ktoré sú naviazané na grécky dlh. Ide o druh derivátu, resp. poistenia, kde poistné plnenie, ktoré by muselo byť v prípade totálneho defaultu zo strany poisťovateľov (veľkých investičných bánk) plnené, malo za následok reťazovú reakciu a zároveň by to spôsobilo obrovské finančné problémy spomínaným bankám, ako aj celému finančnému systému. Nielen z týchto dôvodov sa bude EMÚ snažiť udržať situáciu a zachraňovať nielen Grécko za každú cenu. Šok, ktorý by mohol vyvolať výstup Grécka z eurozóny a jeho následný default, by nespôsobil len kolaps svetových finančných trhov, ale bol by to aj istý precedens do budúcna. Zároveň by došlo k závažnému oslabeniu dôvery nielen voči EMÚ, ale aj v celý finančný a menový systém sveta – ktorý funguje zatiaľ len niečo viac ako 40 rokov, a teda sa dá brať zatiaľ len ako určitý pokus.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

DILUTIVE EPS

V prípade výpočtu dilutive EPS musíme zohľadňovať aj tzv. dilutive alebo antidilutive efekty, teda efekty, ktoré vyplývajú z potenciálnej konverzie convertible preferred shares, options, warrants, convertible bonds alebo iných cenných papierov.

Dilutive securities – sú také cenné papiere, ktoré v prípade konverzie na common shares znižujú (riedia) EPS.

Antidilutive securities – sú také cenné papiere, ktoré v prípade konverzie na common shares zvyšujú EPS.

Net Income – zisk spoločnosti za sledované obdobie

Preferred Dividends – celková suma vyplatených dividend preferenčným akcionárom. Pozor na to, aby tieto akcie neboli konvertibilné, pretože v tom prípade by sme museli počítať aj dilutive EPS.

Convertible Preferred Dividends – celková suma vyplatených dividend z konvertibilných preferenčných akcií.

Convertible Debt Interest – celková suma vyplatených úrokov z convertible debt.

(1 – t) – ak sa v kapitálovej štruktúre firmy zmení convertible debt na common shares, znamená to, že firma na jednej strane ušetrí úrokové platby, ale na druhej strane stratí výšku daňového odpočtu z týchto úrokových nákladov. Z tohto dôvodu sa celková výška vyplatených úrokov z premeny konvertibilného dlhu upravuje o (1 – t), kde t predstavuje výšku daňovej sadzby v desatinnom čísle (napr. 20% = 0,2). Môžeme si to ukázať aj na ilustratívnom príklade:

Firma s convertible debt: EBIT = 110, Interest expenses = 10, EBT = 100, Taxes = 20%, Tax expenses = 20, Net income = 80.

Firma bez convertible debt: EBIT = 110, Interest expenses = 0, EBT = 110, Taxes = 20%, Tax expenses = 22, Net income = 88.

Teraz sa pozrime bližšie na tieto položky:

Interest expenses = 10, Tax expenses = 20

Interest expenses = 0, Tax expenses = 22

Vidíme, že firma bez Interest expenses má vyššie Tax expenses o 2 jednotky ako firma, ktorá platí Interest expenses na úrovni 10 jednotiek. Môžeme preto povedať, že firma platiaca Interest expenses vo výške 10 jednotiek ušetrí na Tax expenses celkovo 2 jednotky, o ktoré je následne vyšší Net income, oproti firme, ktorá nie je zaťažená úrokovými nákladmi. Z tohto dôvodu sa v prípade zmeny convertible debt na common shares upravujú Interest expenses o výšku (1 – t) pri výpočte dilutive EPS.

Weighted Average Shares – vážený priemer common shares, ktoré sú v obehu. Do tejto položky nezaraďujeme treasury stocks, teda kmeňové akcie, ktoré firma v minulosti spätne nakúpila.

Shares From Conversion Of Convertible Preferred Shares – celkový počet akcií, ktoré sú vydané pri konverzií convertible preferred shares na common shares.

Shares From Conversion Of Convertible Debt – celkový počet akcií vydaných pri konverzii convertible debt na common shares.

Shares Issuable From Stock Options – celkový počet akcií vyplývajúci z konverzie stock options do common shares. V prípade formy odmeňovania manažmentu prostredníctvom stock options je veľmi častým javom následný odkup týchto novo vytvorených common shares. Pri výpočte používame tzv. Treasury stock method.

TREASURY STOCK METHOD

Použitie tejto metódy predpokladá, že za prostriedky, ktoré budú prijaté pri konverzií stock options alebo warrants na common shares sa tieto prostriedky použijú na spätný odkup novo vydaných common shares.

Príklad:

Spoločnosť X má v obehu 10 000 kusov common shares. Okrem toho firma vydala spolu 3 000 stock options a warrants s convertible price 20 eur. Platí, že každá jedna opcia a warrant je zmeniteľný za jednu kmeňovú akciu (common share). Cena akcie na konci roka predstavovala úroveň 40 eur, pričom priemerná cena akcie počas celého roka bola 30 eur. Aký efekt bude mať konverzia stock options a warrants na položku weighted average number of shares?

Postup výpočtu:

V prípade konverzie všetkých stock options a warrants na common shares získa firma:

Number of stock options and warrants x Conversion price = Funds to repurchase shares

3 000 x 20 eur = 60 000 eur

počet novo vydaných common shares = 3 000 x 1 = 3 000

Metóda Treasury stock predpokladá, že firma tieto prostriedky následne použije na spätné odkúpenie časti novo vydaných common shares za priemernú cenu 30 eur. Počet spätne odkúpených common shares vypočítame takto:

Funds to repurchase shares / Average price of share = treasury shares

60 000 / 30 = 2 000 spätne odkúpených common shares

Posledným krokom je výpočet celkového množstva novo vydaných akcií, ktoré neboli spätne odkúpené za prostriedky obdržané z konverzie stock options a warrants:

3 000 – 2 000 = 1 000

Po predchádzajúcich výpočtoch môžeme povedať, že v prípade konverzie 3 000 stock options a warrants pri conversion price na úrovni 20 eur a priemernej cene akcie 30 eur bude položka weighted average number of shares zvýšená o 1 000 nových common shares, ak firma využije Treasury stock method. Celkový počet weighted average number of shares bude 11 000.

V nasledujúcom článku o EPS si ukážeme ilustračné príklady na výpočet ukazovateľa dilutive EPS.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

EPS A KAPITÁLOVÁ ŠTRUKTÚRA

Earnings per share je ukazovateľ, ktorý nám hovorí, aký firma dosiahla zisk na 1 kmeňovú akciu v sledovanom období. Pri počítaní EPS musíme poznať okrem celkovej ziskovosti aj kapitálovú štruktúru sledovanej firmy, ktorá môže byť:

1. Jednoduchá štruktúra kapitálu – celková equity je zložená výhradne z common shares alebo alebo z preferred shares, ktoré nie sú konvertibilné. Firma nemá vydané žiadne convertible preferred shares (konvertibilné prioritné akcie), options (opcie), warranty, convertible bonds (konvertibilné dlhopisy) a podobne.

2. Komplexná štruktúra kapitálu – celková equity je zložená nie len z common shares, ale firma môže mať vydané aj convertible preferred shares, options, warranty, convertible bond alebo iné cenné papiere, ktoré označujeme ako dilutive securities.

Dilutive securities – sú také cenné papiere, ktoré v prípade konverzie na common shares znižujú (riedia) EPS. Ako príklad si uveďme convertible bonds, ktoré môže ich držiteľ premeniť na kmeňové akcie podľa stanovených podmienok. V prípade úspešnej realizácie premeny convertible bonds sa v danej firme zvýši celkový počet common shares. Môžeme tak povedať, že convertible bonds majú charakter dilutive security (riediaceho cenného papiera).

Antidilutive securities – sú také cenné papiere, ktoré v prípade konverzie na common shares zvyšujú EPS. Bližšiu charakteristiku dilutive a antidilutive efektov si načrtneme v nasledujúcich článkoch.

Podľa toho, akú má firma charakteristiku kapitálovej štruktúry, teda podľa toho, či firma vydala dilutive securities, rozdeľujeme ukazovateľ EPS na Basic EPS (základný zisk na akciu) a Dilutive EPS (rozriedený zisk na akciu).

BASIC EPS

Výpočet basic EPS v sebe nezahrňuje žiadne dilutive efekty. Tento ukazovateľ spolu s dilutive EPS zverejňujú aj firmy s komplexnou kapitálovou štruktúrou. Firmy s jednoduchou kapitálovou štruktúrou zverejňujú iba basic EPS.

Net Income – zisk spoločnosti za sledované obdobie

Preferred Dividends – celková suma vyplatených dividend preferenčným akcionárom. Pozor na to, aby tieto akcie neboli konvertibilné, pretože v tom prípade by sme museli počítať aj dilutive EPS.

Weighted Average Number Of Common Shares Outstanding – vážený priemer všetkých common shares, ktoré sú v obehu. Do tejto položky nezaraďujeme treasury stocks, teda kmeňové akcie, ktoré firma v minulosti spätne nakúpila. Pri výpočte tohto váženého priemeru musíme zohľadniť aj prípadné emitovanie nových akcií počas roka. Najlepšie bude, ak si všetko ukážeme na príklade.

PRÍKLAD 1

Firma X vykázala za rok 2011 celkový net income na úrovni 10 000 eur. Dividenda vyplatené kmeňovým akcionárom bola vo výške  2 000 eur a dividenda vyplatená preferenčným akcionárom bola v celkovej výške 1 000 eur. Na začiatku roka mala firma 10 000 common shares outstanding, pričom ďalších 2 000 nových common shares bolo vydaných 1. júla. Firma má jednoduchú štruktúru kapitálu. Vypočítajte celkovú výšku basic EPS za rok 2011.

Postup výpočtu:

Keďže vieme, že počet celkových akcií sa počas roka zmenil, je dôležité v prvom rade vypočítať zložku weighted average number of common shares outstanding. Urobíme to nasledovne:

- celkovo 10 000 akcií držala firma počas celého roka

- novo vydaných 2 000 akcií nedržala firma celý rok, ale iba 6 mesiacov a preto musíme tento fakt zohľadniť vo výpočte

- vážený priemer novo vydaných akcií vypočítame takto:

(2000 x 6 mesiacov)/12 mesiacov = 1 000 akcií

Weighted average number of common shares outstanding = 10 000 + 1 000 = 11 000 akcií

Teraz už vieme hodnotu váženého priemeru common shares outstanding. Následným dosadením ostatných údajov do vzorca získame náš výsledok:

Basic EPS = (Net Income – Preferred Dividends)/11 000

Basic EPS = (10 000 – 1 000)/11 000

Basic EPS = 0,82 Eur

Podobným spôsobom počítania váženého priemeru a Basic EPS postupujeme aj v prípade, že sa firma rozhodne spätne odkúpiť určitý balík akcií alebo vydáva akcie ako súčasť dividendovej politiky (stock dividends). V nasledujúcom príklade si to ukážeme.

PRÍKLAD 2

Firma Y vykázala za rok 2011 net income vo výške 20 000 eur. Celkovo 5 000 eur vyplatila preferenčným akcionárom, pričom kmeňovým akcionárom vyplatila 10% dividendu vo forme akcií – 10% stock dividends. Prvého mája vydala spoločnosť 4 000 nových akcií a zvýšila tak počet celkových akcií z 30 000 na 34 000. Následne sa firma k 1.9. rozhodla pre odkup vlastných akcií vo výške 3 000 kusov. Aký bude basic EPS ?

Postup výpočtu:

Postupujeme rovnako ako v predchádzajúcom príklade. Výpočet weighted average number of common shares outstanding bude nasledovný:

- celkovo 30 000 akcií držala firma počas celého roka

- novo vydaných 4 000 akcií nedržala firma celý rok, ale iba 8 mesiacov a preto musíme tento fakt zohľadniť vo výpočte

- odkup 3 000 vlastných akcií realizovala firma počas roka v septembri – váha vo výpočte sú 4 mesiace

Teraz musíme zohľadniť aj dividendovú politiku stock dividends 10%:

30 000 x 10% = 33 000

4 000 x 10% = 4 400

- stock dividend 10% nemá vplyv na odkupovanie akcií

Ak si všetko zosumarizujeme, konkrétny výpočet váženého priemeru novo vydaných akcií po stock dividends 10% a odkúpených akcií bude takýto:

(4 400 x 8 mesiacov)/12 mesiacov = 2 933 akcií

(-3 000 x 4 mesiace)/12 mesiacov = -1 000 akcií

Weighted average number of common shares outstanding = 33 000 + 2 933 – 1000 = 34 933 akcií

Teraz už vieme hodnotu váženého priemeru common shares outstanding. Následným dosadením ostatných údajov do vzorca získame náš výsledok:

Basic EPS = (Net Income – Preferred Dividends)/34 933

Basic EPS = (20 000 – 5 000)/34 933

Basic EPS = 0,43 Eur

Z uvedených príkladov môžeme vidieť, že výpočet basic EPS nie je veľmi zložitý. Výpočet a základné informácie o dilutive EPS si vysvetlíme v ďalšom zo série vzdelávacích článkov v rámci novo vytvorenej sekcie Ako analyzovať finančné výkazy.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

Pri analýze income statement výkazu je veľmi dôležité si uvedomiť, že na rozdiel od balance sheet, kde sú prezentované údaje k určitému pevnému dňu (väčšinou k 31.12.) nám tento výkaz prezrádza celkovú sumu revenues a expenses za určité časové obdobie (väčšinou štvrťrok, polrok alebo rok). Z tohto predpokladu potom vychádzame aj pri počítaní financial ratios, ktoré sa skladajú z kombinácie položiek income statementu a balance sheet. Vtedy údaj z položky balance sheet jednoducho priemerujeme (napríklad suma danej položky súvahy na začiatku roka plus suma na konci roka deleno dva) alebo využijeme vážený priemer (weighted average).

ZÁKLADNÉ ZLOŽKY INCOME STATEMENT

Základná rovnica Income Statement

Revenues – Expenses = Net Income

Revenue – je celková suma príjmov vykázaná z predaja tovarov a služieb. Niekedy sa nesprávne zamieňa pojem Sales s pojmom Revenue. Treba si však uvedomiť, že položka Sales je iba časťou celkového revenue danej spoločnosti.

Expenses – náklady, ktoré vznikajú z vytvárania príjmov. Zahrňujeme sem položky ako Cost of goods sold (COGS), Operating expenses, Interest expenses a iné. Bližšie sa týmto jednotlivým položkám venujeme v tomto článku.

Výkaz Income Statement často obsahuje položky Gains a Losses, ktoré sú výsledkom vedľajších aktivít firmy, ktoré priamo nesúvisia s operatívnou činnosťou. Môže ísť napríklad o predaj nadbytočného majetku, ktorý firma už nepotrebuje. V tom prípade sa pri predaji vykáže vo výkaze ziskov a strát buď gains, ak je sales price (predajná cena) vyššia ako book value (účtovná hodnota daného aktíva) alebo losses, ak je sales price nižšia ako book value.

KLASIFIKÁCIA PROFITU

Income Statement Vienna International Airport 2011Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V základnej rovnici Income Statement môžeme vidieť, že po odčítaní Expenses od Revenues získame Net Income. Je však tento profit jediným ukazovateľom ziskovosti? Pri analýze výkazu ziskov a strát sa určite stretneme s viacerými druhmi profitu ako je Gross Profit, EBITDA, Operating Profit (EBIT), Profit Before Taxes (EBT), Net Profit (Net Income) alebo Profit available to common shareholders.

Poďme si teraz s pomocou hore priloženého obrázka tieto jednotlivé druhy profitov vysvetliť.

Gross Profit – tento ukazovateľ ziskovosti vzniká, ak sa od celkového revenue odpočíta celková suma COGS. Podľa priloženého obrázka vypočítame Gross Profit spoločnosti Vienna International Airport za rok 2011, ak od položky Revenue odpočítame položku Consumable and services used, ktorú v tomto prípade chápeme ako položku COGS.

Revenue - Consumables and services used = Gross profit

581 996,7 – 42 057,3 = 539 939,4

Gross Profit Margin – výšku tohto ukazovateľa získame tak, že sumu gross profit vydelíme celkovou sumou revenue.

Gross Profit / Revenue = Gross Profit Margin

539 939,4/581 996,7 = 0,9277 -> 92,77%

V našom prípade nám vyšiel gross profit margin vo výške 92,77%, čo je výrazne vysoké číslo. Charakter a dôležitosť tohto ukazovateľa musíme posudzovať aj na základe toho, v akom sektore firma pôsobí. Spoločnosti, ktoré pôsobia vo výrobnom sektore budú mať gross profit margin na oveľa nižšej úrovni ako spoločnosti fungujúce napríklad v oblasti služieb respektíve v nevýrobnom sektore. V prípade viedenského letiska vidíme, že firma neprodukuje revenue prostredníctvom COGS a preto budeme v našom prípade brať tento ukazovateľ s rezervou. Ak by sa jednalo o firmu z výrobného sektoru, výška gross profit margin by bola pre nás oveľa viac dôležitejšia a relevantnejšia.

EBITDA (Earnings Before Interest, Tax, Depreciation and Amortization) – ako samotný názov naznačuje, jedná sa o ukazovateľ profitability ešte pred odpočítaním nákladov na úroky, dane, odpisy a amortizáciu. V našom prípade vypočítame EBITDA nasledovne:

Gross profit + Other operating income – Other operating expenses – Personnel expenses = EBITDA

539 939,4  + 20 436,9 – 112 916,5 – 258 453,3 = 189 006,5

EBITDA Margin – rovnako ako v prípade gross profit marginu vypočítame aj tento ukazovateľ, keď EBITDA vydelíme celkovou sumou revenue.

EBITDA / Revenue = EBITDA Margin

189 006,5 / 581 996,7 = 0,3247 -> 32,47%

Výška EBITDA Margin je v našom prípade dôležitým ukazovateľom ziskovosti firmy a oveľa viac relevantnejším ratiom ako gross profit margin. Na rozdiel od ďalšieho ukazovateľa EBIT Margin, ktorý si ďalej vysvetlíme, je EBITDA Margin menej skresľovaný a podlieha nižšej miere možnej manipulácie rôznymi druhmi impairment, odpisov a amortizácií.

Operating Profit (EBIT) – vzniká, ak od celkovej výšky EBITDA odpočítame sumu celkových depreciation and amortization expenses za dané obdobie. Ako sme spomenuli vyššie, v rámci tohto odpočtu môže vzniknúť určitá miera manipulácie firemných výsledkov prostredníctvom agresívnej formy odpisovania alebo vysokým  impairment expenses. V našom prípade vypočítame Operating Profit (EBIT) nasledovne:

EBITDA – Depreciation and amortisation – Impairment = Operating profit (EBIT)

189 006,5 – 66 332 – 55 489,2 = 67 185,2

Operating Profit Margin (EBIT Margin) – vypočítame ho tak, že celkový operating profit (EBIT) vydelíme celkovou sumou revenue.

Operating Profit (EBIT) / Revenue = Operating Profit Margin (EBIT Margin)

 67 185,2 / 581 996,7 = 0,1154-> 11,54%

Profit Before Taxes (EBT) – vzniká, ak od celkovej výšky Operating profit (EBIT) odpočítame celkový finančný výsledok firmy za dané obdobie, ktorý nie je súčasťou operatívnej činnosti.V prípade spoločnosti Vienna International Airport bude postup výpočtu nasledovný:

Operating profit (EBIT) + Income from investments, excl. companies at equity + Interest income – Interest expense + Other financial expense/income – Financial results, excl. companies at equity – Impairment losses to investments recorded at equity + Proportional share of income from companies recorded at equity = Profit before tax (EBT)

67 185,2 + 365 + 4 620,7 – 13 603,3 +1 598 – 7 019,6 – 19 419,2 + 4 286,8 = 45 033,2

Všetky jednotlivé položky použité vo výpočte Profit before tax (EBT) okrem Operating profit nám vyjadrujú Financial results (Výsledok spoločnosti z finančnej činnosti, ktorá nie je operatívnou činnosťou). Logicky k vypočítaniu Financial result prídeme buď spočítaním týchto položiek alebo odčítaním sumy Operating profit (EBIT) od Profit before tax (EBT). V našom prípade to bude vyzerať takto:

Profit before tax (EBT) – Operating profit (EBIT) = +/- Financial result

45 033,2 – 67 185,2 = – 22 152

Profit Before Tax Margin (EBT Margin) – podobne ako v ostatných prípadoch vypočítame tento ukazovateľ ako podiel celkového profit before tax (EBT) k celkovej sume revenue.

Profit before tax (EBT)  / Revenue = Profit Before Tax Margin (EBT Margin)

45 033,2 / 581 996,7 = 0,0774 -> 7,74%

Net Profit (Net Income) – najpoužívanejší ukazovateľ celkovej ziskovosti vo finančných analýzach alebo finančných reportoch. Vypočítame ho, ak od Profit before tax (EBT) odpočítame celkovú výšku Income taxes. Net profit alebo Net income sa využíva aj ako základný ukazovateľ pri výpočte EPS (Earnings per share – zisk na akciu), ktorému sa budeme venovať v niektorom z nasledujúcich článkov.

Profit before tax (EBT) - Income taxes = Net profit (Net income)

45 033,2 – 13 453,3 = 31 579,9

Net Profit Margin – vypočítame ho, ak sumu net profit vydelíme sumou celkových revenues.

Net profit (Net income) / Revenue = Net Profit Margin

31 579,9 / 581 996,7 = 0,0543 -> 5,43%

Profit Available To Common Shareholders – doplnkový ukazovateľ ziskovosti vypočítame tak, že od Net profit odpočítame sumu  Profit attributable to non-controlling interest (profit patriaci minoritným záujmom) alebo prípadne Profit attributable to preference shareholders (profit patriaci prioritným akcionárom) respektíve inými upraviteľnými položkami podľa toho, aká je štruktúra equity v danej firme. Vo Vienna International Airport nie sú vydané prioritné akcie a preto budeme v našom prípade upravovať Net profit iba o profit patriaci minoritným akcionárom.

Net profit (Net income) – Net profit for the period = Profit available to common shareholders

31 579,9 – (-22,4) = 31 602,4

Profit Available To Common Shareholders Margin – tento ukazovateľ vypočítame ako podiel profit available to common shareholders k celkovej sume revenue.

Profit available to common shareholders / Revenue = Profit Available To Common Shareholders Margin

31 602,4 / 581 996,7 = 0,0543 – > 5,43%

Keďže v spoločnosti Vienna International Airport je položka Non-controlling interest na minimálnej úrovni, z výpočtu môžeme vidieť, že Profit available to common shareholders a jeho margin sa len minimálne líši od celkovej výšky Net profit a príslušného marginu.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU

Základná charakteristika dlhopisu nám hovorí, že je to cenný papier, ktorý vydáva emitent za účelom požičania si finančných prostriedkov od veriteľa. To znamená, že ak si chce nejaká inštitúcia požičať na finančnom trhu peňažné prostriedky, môže emitovať dlhopisy, ktoré v prípade záujmu nakúpia iné inštitúcie.

Ako môžem dlhopis nakúpiť?

Získanie dlhopisu je možné buď na primárnom alebo sekundárnom trhu. Na primárnom trhu prebiehajú aukcie emitovaných dlhopisov, kde investori zadávajú konkrétne ponuky emitentovi na nákup danej emisie. Na tomto trhu pôsobia hlavne veľké finančné inštitúcie. Emisným kurzom sa rozumie cena dlhopisu, za akú ho emitent predáva. Na sekundárnom trhu sa s dlhopismi už voľne obchoduje.

ZÁKLADNÉ PRVKY DLHOPISU

Kupónový výnos

Povinnosťou emitenta je platiť v stanovenom čase kupónový úrok z dlhopisu (väčšinou raz ročne alebo polročne) svojmu veriteľovi (pri dlhopisoch s kupónom). Na konci splatnosti dlhopisu je emitent povinný splatiť s poslednou úrokovou platbou aj nominálnu výšku dlhopisu, teda sumu, na akú bol dlhopis emitovaný. V prípade diskontovaného dlhopisu odpadá emitentovi povinnosť platiť kupónovú platbu. Výnos veriteľa z takéhoto dlhopisu je v dobe splatnosti vo výške tzv. diskontu, o ktorý je cena dlhopisu znížená pri jeho emitovaní.

Splatnosť dlhopisu

Dlhopis je cenný papier so splatnosťou väčšinou od dvoch do tridsať rokov. Platí, že čím vyššia splatnosť, tým vyšší úrokový výnos dlhopisu. Dôvodom je fakt, že investor sa pri dlhšej dobe splatnosti vystavuje vyššiemu riziku. Nominálna hodnota, na ktorú bol dlhopis vydaný je splatená v dobe splatnosti.

Vplyv úrokovej sadzby

Rovnako ako akciové cenné papiere, sú aj dlhopisy kótované na burzách cenných papierov a majú svoju trhovú hodnotu. Vzťah medzi úrokovou sadzbou a cenou dlhopisu je inverzný, čo znamená, že s rastom úrokovej sadzby cena dlhopisu klesá. Vzťah medzi zmenou úrokovej sadzby a cenou dlhopisu môžeme merať prostredníctvom durácie. Tá nám vyjadruje, ako sa zmení cena dlhopisu, pri zmene úrokovej sadzby. Výpočet durácie okrem úrokovej sadzby ovplyvňuje aj výška vyplácaného kupónu a doba splatnosti dlhopisu. Čím je výška vyplácaného kupónu vyššia, tým je citlivosť ceny dlhopisu na zmenu úrokových sadzieb nižšia a naopak. V prípade doby splatnosti dlhopisu platí, že čím je doba splatnosti vyššia, tým je aj výška durácie vyššie. To znamená, že cena dlhodobejších bonds bude na zmeny úrokových sadzieb citlivejšia ako cena krátkodobejších bonds.

Výpočet durácie je dôležitý hlavne vtedy, ak vieme, že dlhopis nechceme držať do jeho splatnosti. V tomto prípade je našim cieľom realizácia kapitálového zisku zo zmeny trhovej ceny dlhopisu. Zoberme si napríklad situáciu, kedy by durácia dlhopisu s PV01 (present value impact of 1 basic point) bola rovná 500 000 eur. Znamenalo by to, že pri raste/poklese úrokovej sadzby o 1 bázický bod, t.j. o 0,01%, nám hodnota dlhopisov v našom portfóliu klesne/vzrastie o 500 000 eur.

V prípade, ak plánujeme držať dlhopis do jeho splatnosti, výška durácie pre nás nie je tak dôležitá, pretože počítame s tým, že nám na konci obdobia dlhopisu bude vyplatená nominálna hodnota dlhopisu (v prípade solventnosti emitenta).

JEDNOTLIVÉ FORMY DLHOPISOV

Na finančnom trhu sa môžeme stretnúť s rôznymi formami dlhopisov, podľa toho, kto tieto dlhopisy emituje. Medzi najznámejšie patria štátne, komunálne, podnikové a bankové dlhopisy.

Štátne a komunálne dlhopisy

Municipality využívajú emitovanie dlhopisov primárne na financovanie rôznych investičných projektov. Štátom vydané dlhopisy majú za úlohu vykryť schodok štátneho deficitu. Medzi najznámejšie štátne dlhopisy patria americké 10 ročné štátne dlhopisy (10 year treasury bond) alebo nemecké dlhopisy, známe aj ako tzv. bezpečné prístavy (safe heaven), do ktorých investori ukladajú svoje prostriedky v čase trhovej paniky. Dôležitým ukazovateľom investorskej dôvery v danú krajinu je vývoj a výška úrokových sadzieb práve na 10 ročné dlhopisy emitované jednotlivými štátmi. V prípade výrazného nárastu úrokových sadzieb na týchto dlhopisoch sa môže daná krajina dostať do problémov s financovaním sa ako sme tomu svedkami v dnešnej dobe v prípade krajín PIGS.

Zdroj: www.tradingeconomics.com

V priloženom obrázku môžeme vidieť aktuálnu (current) výšku úrokových sadzieb 10 ročných dlhopisov vybraných krajín (údaje sú z 13.4.2012). Najvyššiu úrokovú sadzbu majú dlhopisy vydávané Gréckom, z čoho plynie vyššie spomínaná neschopnosť tejto krajiny financovať sa prostredníctvom dlhodobých finančných nástrojov na finančnom trhu.

Podnikové a bankové dlhopisy

Podnikové dlhopisy vydávajú spoločnosti za účelom získania prostriedkov na svoje investičné projekty. Tieto dlhopisy emitujú v spolupráci s komerčnými bankami. Bankové dlhopisy si banky emitujú prevažne vo vlastnej réžii. Tieto dlhopisy môžeme chápať ako podskupinu podnikových dlhopisov. Rovnako ako pri štátnych a komunálnych dlhopisoch, aj tu platí, že čím je subjekt rizikovejší, tým je úroková sadzba vyššia.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

PREMENOVANIE JEDNOTLIVÝCH FONDOV

Zatiaľ čo v minulosti boli sporitelia zvyknutí na sporenie v konzervatívnom, vyváženom alebo rastovom fonde, po novom sa tieto názvy menia nasledovne:

Konzervatívny -> Dlhopisový

Dlhopisový fond ostal jediným fondom, ktorý má status “garantovaný štátom”. V prípade, že sa DSS-kám nepodarí prostriedky v tomto fonde zhodnotiť, ich povinnosťou bude tento rozdiel doplatiť. Investície budú zamerané primárne na dlhopisový a peňažný trh. Pre konzervatívny charakter tohto fondu by sme preto nemali očakávať nadpriemerné výnosy. Rozumným očakávaním by mal byť výnos na úrovni inflácie.

Vyvážený -> Zmiešaný

Zmiešaný fond nenesie garancie štátu. Investičná stratégia je oproti dlhopisovému fondu mierne agresívnejšia. Popri investíciám do dlhopisov a produktov peňažného trhu, môže DSS využiť aj investovanie na akciových trhoch.

Rastový -> Akciový

Portfólio akciového fondu by sa malo skladať maximálne 80% z dlhopisových a peňažných investícií, pričom zvyšných 20% by malo byť zainvestovaných v akciových alebo komoditných inštrumentoch. Tento pomer musí každá DSS dosiahnuť do konca roka 2012.

VYTVORENIE NOVÉHO INDEXOVÉHO FONDU

Vytvorením nového indexového fondu sa doplnili predchádzajúce 3 druhy dôchodkových fondov. Samotný indexový fond bude mať za úlohu čo najpresnejšie kopírovať vývoj jedného alebo viacerých akciových indexov vybraných dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Ide tak výhradne o pasívne investovanie do akciového indexu, čo znamená, že tento fond sa odporúča mierne skúsenejším investorom, ktorý by mali poznať aspoň minimálne základy fungovania akciových trhov. O základoch pasívneho investovania informujeme v tomto článku.

Jednotlivé druhy indexových fondov a ich zloženie v našich DSS:

AEGON dss. – MSCI World

Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť – MSCI World

AXA dss. – MSCI World

Dôchodková správcovská spoločnosť Poštovej banky dss. – MSCI  Daily Net Total Return Europe Euro Index

ING dôchodková správcovská spoločnosť – EURO STOXX 50

VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť – MSCI World

Čo je MSCI World?

MSCI World je akciový index, ktorý sa skladá z viac ako 1600 akcií z 24 krajín sveta. Tento index neobsahuje akcie z tzv. emerging markets (nové potenciálne vyvýjajúce sa trhy) a je veľmi často využívaný ako hlavný benchmark pre globálne akciové fondy.

MSCI World akciový index obsahuje akcie z nasledujúcich krajín sveta:

Severná Amerika – Kanada, USA

Európa a Stredný východ – Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Izrael, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Spojené kráľovstvo

Pacifická oblasť – Austrália, Hong Kong, Japonsko, Nový Zéland, Singapur

Po prehliadnutí si štruktúry tohto indexu môžeme povedať, že sa jedná o široko diverzifikovaný svetový index. Určitým nedostatkom je absencia emerging markets ako sú krajiny BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína) a iných potenciálne rastúcich trhov.

10 ročný vývoj indexu MSCI World

Zdroj: www.onvista.de

Čo je MSCI  Daily Net Total Return Europe Euro Index?

Tento index reprezentuje viac ako 400 európskych spoločností s vysokou a strednou trhovou kapitalizáciou zo 16-tich európskych krajín.

V porovnaní s predchádzajúcim indexom je MSCI  Daily Net Total Return Europe Euro Index menej diverzifikovaný (zameraný iba na európske krajiny) a preto z môjho pohľadu aj menej vhodný na dlhodobé pasívne investovanie. Rovnako ako v predošlom indexe MSCI World, aj tu mi chýba expozícia emerging markets.

5 ročný vývoj indexu MSCI  Daily Net Total Return Europe EuroZdroj: www.bloomberg.som

Čo je EURO STOXX 50?

Index EURO STOXX 50 je zložený z 50 akcií verejne obchodovaných spoločností s najväčšou tržnou kapitalizáciou v Eurozóne. Zahrnuté sú nasledujúce krajiny: Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko a Španielsko.

V rámci môjho pohľadu na vhodnosť dôchodkového sporenia do tohto indexu platí rovnaký záver ako pri MSCI  Daily Net Total Return Europe Euro Index.

10 ročný vývoj indexu Eurostoxx 50Zdroj: www.onvista.de

ZMENA V POPLATKOCH PLATENÝCH DSS-KÁM

Dôchodkové správcovské spoločnosti majú zo zákona stanovené inkasovanie poplatkov za správu dôchodkového fondu, za vedenie osobného dôchodkového účtu a za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde.

Poplatky za správu dôchodkového fondu

Poplatky DSS-kám za správu indexového fondu sú priaznivejšie ako za správu dlhopisového, zmiešaného alebo akciového fondu. V týchto troch fondoch je spravovací poplatok na úrovni 0,3% p.a. z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku (ekvivalent je 0,025% mesačne). V prípade indexového fondu je spravovací poplatok vo výške 0,2% p.a. z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku. Indexový fond je tak lacnejší a menej zaťažený poplatkom za správu.

Poplatky za vedenie osobného dôchodkového účtu

Výška tohto poplatku by nemala presahovať úroveň 1% z pripísaného mesačného príspevku, pričom každá DSS môže tento poplatok znížiť až na 0% p.a. Oproti minulému obdobiu, kedy mali DSS zákonom zaručený poplatok za vedenie osobného dôchodkového účtu vo fixnej výške 1%, ide o priaznivý posun, ktorý podporuje konkurenčné prostredie.

Poplatky za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde

Aj v tomto prípade je situácia priaznivejšia v novovytvorenom indexovom fonde, kde sa poplatok za zhodnotenie majetku neplatí. Vo zvyšných troch fondoch (po novom aj v dlhopisovom fonde) sa tieto poplatky platia po prekonaní historického maxima na úrovni 5,60% zo zhodnotenia majetku.

MOŽNOSŤ SPORENIA VO DVOCH FONDOCH SÚČASNE

Novela zákona zabezpečuje dôchodkovému sporiteľovi možnosť sporenia vo dvoch fondoch súčasne, pričom jeden z týchto dvoch fondov musí byť dlhopisový dôchodkový fond. To znamená, že sporiteľ si môže samostatne namiešať mix dvoch fondov v takom pomere, ktorý mu najviac vyhovuje (napríklad 50% indexový fond v kombinácií s 50% dlhopisovým fondom). Zároveň platí, že v 50.roku života musí byť minimálna čistá hodnota dlhopisového fondu na úrovni 10%, pričom každý rok sa ďalších 10% automaticky presunie do tohto dlhopisového fondu (v 51.roku bude expozícia dlhopisového fondu na úrovni 20%). Týmto procesom sa zabezpečí, že v zhruba 59. roku života bude mať sporiteľ 100% svojich prostriedkov v konzervatívnom a štátom garantovanom dlhopisovom fonde.

AUTOMATICKÝ VSTUP PRE ZAČÍNAJÚCICH PRACUJÚCICH DO 2. PILIERA

Podľa novely zákona budú začínajúci pracujúci zaradení automaticky do druhého dôchodkového piliera. Na výber DSS bude mať začínajúci sporiteľ 6 mesiacov. Ak si do tohto termínu DSS nevyberie, Sociálna poisťovňa to urobí za neho a navyše mu v pridelenej DSS automaticky vyberie zmiešaný dôchodkový fond.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

ANALÝZA BALANCE SHEET

V priloženom obrázku vidíme konsolidovaný súvahový účet spoločnosti Vienna International Airport za obdobie rokov 2010 a 2011. V rámci tohto výkazu som vyznačil niektoré balance sheet items, ktoré zaznamenali výraznejšiu zmenu medzi jednotlivými rokmi alebo sú inak významné a je potrebné sa na ne bližšie zamerať.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

Property, plant and equipment (PPE)

PPE je s určitosťou jedna z najdôležitejších položiek balance sheet spoločnosti VIE. Na celkových aktívach má podiel zhruba 79%. V roku 2011 zaznamenala táto skupina fixných aktív nárast o približne 10% oproti roku 2010. Najväčší podiel na tomto zvýšení majú investície súvisiace s dokončením terminálu Skylink v hodnote 171,8 mil.eur (celková výška capital expenditures v 2011 bola 230,8 mil.eur).

Celková hodnota PPE je vykazovaná v tzv. historical costs (v historických cenách). Táto hodnota je z roka na rok znižovaná o celkovú sumu ročných odpisov, čo má zabezpečiť, aby sa účtovná hodnota týchto aktív približovala fair value (trhová hodnota). Napriek tomu je veľmi ťažké odhadnúť reálnu hodnotu PPE a preto sa ďalej budeme zameriavať skôr na problematiku odpisov a ich vplyvu na účtovnú hodnotu PPE.

Keďže podiel PPE na celkových aktívach je na úrovni 79%, je veľmi dôležité poznať odpisovú politiku analyzovanej spoločnosti. VIE odpisuje svoj majetok prostredníctvom straight-line method (lineárna odpisová metóda, kde je odpis rovnaký každý rok).

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V hore priloženom obrázku vidíme údaje, z ktorých vieme získať dôležité informácie o kondícií fixných aktív a potrebe ďalších investícií do týchto aktív. Pomer medzi Net carrying value (Účtovná hodnota očistená o odpisy a amortizáciu) a Acquisition cost (Historická hodnota, za ktorú sme nakúpili aktívum) sa v roku 2011 oproti minulému roku mierne znížil o 0,3% na 63,96%.

Ďalším dôležitým pomerným ukazovateľom je Net carrying value/Depreciation and Amortization, ktorý nám prezrádza, o koľkokrát je Net carrying value vyššia ako ročná suma odpisov. Tento ukazovateľ (nie je započítané impairment losses) sa oproti roku 2010 zvýšil na 28,17.

Ak sa pozrieme na položku Depreciation and Amortization zistíme, že ich hodnota je mierne rastúca. V tomto prípade je veľmi dobré porovnať výšku tejto položky s celkovou výškou cash inflow (cahflow interest coverage ratio), ktorú je schopná spoločnosť za rok vyprodukovať. Tejto problematike sa budeme bližšie venovať pri analýze Cashflow statement.

Po zohľadnení všetkých ukazovateľov môžeme napísať, že situácia okolo odpisovania majetku a jeho obnovy je priaznivá a významnejšie problémy by sme v najbližšej dobe nemali očakávať.

Investment property a Investment accounted for using the quity method

Celkovú výšku a pokles týchto dvoch položiek v roku 2011 ovplyvnili impairment losses, ktoré sme už rozoberali v predchádzajúcom článku v časti, kde boli analyzované položky consolidated income statement.

Securities a Cash and cash equivalents

V rámci týchto dvoch položiek je zjavné, že pokles hodnoty v položke securities (krátkodobé likvidné cenné papiere) je čiastočne kompenzovaný nárastom cash and cash equivalents (časť securities bola ponechaná ako hotovosť).

Financial liabilities

Suma celkových finančných záväzkov bola na konci roku 2011 na úrovni 892,5873 mil.eur, pričom krátkodobé finančné záväzky predstavovali 71,3019 mil.eur a dlhodobé finančné záväzky zhruba 821,2854 mil.eur. Oproti roku 2010 vzrástli celkové finančné záväzky o 12,4% z dôvodu dokončovania terminálu Skylink.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V priloženom obrázku vidíme časový rozvrh maturity finančných záväzkov spoločnosti Vienna International Airport. V tomto roku by mali byť splatené celkové záväzky vo výške 71,3 mil.eur. Ďalších 404,5 mil.eur. by malo byť vyplatených do piatich rokov a zvyšných 416,8 mil.eur musí VIE splatiť až po viac ako piatich rokoch. Po ukončení výstavby terminálu Skylink očakávam postupné znižovanie záväzkov na prijateľnejšie úrovne a tým zastavenie trendu stále vyššieho zadlžovania spoločnosti.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

Interest coverage ratio (net income/interest expenses) v roku 2011 pokleslo 4,94. Napriek tomu je toto ratio priaznivé a nepredpokladám neplnenie si úrokových záväzkov zo strany VIE. Situáciu na strane solventnosti preto pokladám za dostatočnú.

Equity

V rámci poklesu net income prostredníctvom realizovanej výšky impairment losses a výplatou dividend sa za rok 2011 znížila celková výška equity na úroveň 811,4 mil.eur (v 2010 822,7.mil.eur).

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V priloženom obrázku je znázornený vývoj položky Equity po odpočítaní položiek Intangible assets a Non-controlling interest. Za rok 2011 sa táto hodnota znížila kvôli vyššie uvedeným faktorom o 1,76% oproti roku 2010.

Consolidated Cashflow Statement

Cashflow statement nám prezrádza tok peňažných prostriedkov v spoločnosti za dané časové obdobie. V prípade Vienna International Airport si zanalyzujeme rovnako ako v predchádzajúcich finančných výkazov niektoré dôležité položky.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

Ak chceme mať približnú predstavu koľko peňažných prostriedkov firma za rok vyprodukuje, musíme sa zamerať na operating cashflow. V našom prípade je výška tejto položky na úrovni 178,9 mil.eur. Čiastkovým ukazovateľom operatívnej schopnosti podniku je súčet položky Net income a položky Depreciation/revaluation of non-current assets (v roku 2011 na úrovni 184,3151 mil.eur). Táto suma sa využíva aj pri stanovení už spomínaného cashflow interest coverage ratio, kedy celkovú hodnotu 184,3151 vydelíme celkovými interest expenses (13,55). V tomto prípade tak ide o relevantnejší odhad schopnosti splácať úroky ako pri klasickom interest coverage ratio, pretože cashflow statement nie je skreslený ako net income v roku 2011.

Vysoká a rastúca úroveň operating cashflow je veľmi dôležitým znamením operatívnej schopnosti spoločnosti generovať peňažný zisk. Tento ukazovateľ je vo väčšine prípadov oveľa viac relevantnejší ako samotná položka Net income. Práve preto by zodpovedný value investor mal vždy analyzovať ziskovosť danej firmy s dôrazným prihliadnutím na cashflow statement.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

ZMENA V OBSADENÍ MANAŽMENTU

5. septembra 2011 vznikol v spoločnosti Vienna International Airport nový manažérsky tím v zložení Julian Jäger (COO) a Günther Ofner (CFO). Títo dvaja páni si dali za cieľ využiť všetky ponúkajúce sa možnosti na ďalší rast viedenského letiska, ktorý vidia hlavne vo využití mimoletiskových aktivít a služieb (non-aviation business) ako sú gastronómia, shopping, prenájom nehnuteľných priestorov a iné. Rozvoj a lepšie využitie týchto služieb súvisí s nedávnym dokončením terminálu Skylink, ktorého výstavbou sa zhruba dvojnásobne zväčšil obchodný priestor na letisku (31 nových obchodov a 19 reštaurácií). Celkové rozšírenie operačných priestorov po výstavbe nového terminálu je 150 000 m², čo zabezpečuje možnosť pre vybavenie 30 mil. pasažierov ročne. Ostré spustenie je naplánované na jún 2012.

Ďalšou výzvou pre nový manažérsky tím ostáva zredukovanie celkových nákladov. V tomto smere už boli podniknuté určité opatrenia ako sú zmrazenie prijímania nových pracovníkov, zníženie programu kapitálových výdavkov (capital expanditures) z 650 mil.eur na 590 mil. do roku 2015, zefektívnenie operatívnych a kontrolných činností a iné.

NOVÝ REKORD V POČTE PASAŽIEROV

V roku 2011 dosiahlo viedenské letisko po prvýkrát vo svojej histórií hranicu 21 mil. vybavených pasažierov, čo oproti minulému roku predstavuje zhruba 7 percentný rast. Do roku 2020 sa predpokladá celkový ročný objem pasažierov na úrovni 30 miliónov.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V hore priloženom obrázku môžeme vidieť vývoj pasažierov viedenského letiska od roku 1999 po rok 2011. Celkový počet pasažierov sa v rámci tohto obdobia takmer zdvojnásobil, pričom rastový trend aj keď nie tak výrazný sa predpokladá aj v nasledujúcich rokov.

Prehľad pasažierov podľa jednotlivých regiónov

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

Najdôležitejším regiónom pre aktivity viedenského letiska je západná Európa s takmer 70% podielom na celkovom počte pasažierov za minulý rok. Región východnej Európy dosiahol v roku 2011 podiel na celkovom počte zhruba 20%. V budúcnosti sa spolu s regiónmi Middle East a Africa predpokladá vyšší nárast na celkovom počte pasažierov oproti ostatným regiónom.

Pozícia viedenského letiska v rámci Európy

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V ďalšom priloženom obrázku vidíme aktuálnu pozíciu viedenského letiska v rámci ostatných európskych letísk z pohľadu celkových vybavených pasažierov za rok 2011.

Prehľad leteckých spoločností a ich podiel na celkových pasažieroch

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

Veľmi dôležitým ukazovateľom, ktorý má vplyv na výsledky hospodárenia viedenského letiska je rozmiestnenie pasažierov podľa jednotlivých leteckých spoločností. Z údajov v priloženom obrázku môžeme vidieť, že najväčší podiel na celkovom počte pasažierov na viedenskom letisku má letecká spoločnosť Austrian Airlines, ktorá je nasledovaná spoločnosťou NIKI, Air Berlin, Lufthansou a inými spoločnosťami. Z pomedzi všetkých 73 leteckých spoločností je spolupráca s Austrian Airlines pre spoločnosť Vienna International Airport kľúčová.

ANALÝZA CONSOLIDATED INCOME STATEMENT

V nasledujúcej časti sa budeme zaoberať analýzou výkazu ziskov a strát v spoločnosti Vienna International Airport, kde si postupne vysvetlíme najdôležitejšie položky, ktoré ovplyvnili celkový net income spoločnosti.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

V priloženom obrázku môžeme vidieť hnedou farbou orámované položky, na ktoré je potrebné sa z hľadiska ďalšej analýzy zamerať.

Operating income

Tento operatívny príjem sa skladá z Revenue a z Other operating income. Podľa údajov z consolidated income statement zaznamenal celkový operating income v roku 2011 zhruba 9,50% nárast oproti roku 2010. Pozitívny vývoj bol tvorený hlavne vyššími tržbami, ktorých celková hodnota dosiahla 581,9967 mil. eur.

Zdroj: výročná správa Vienna International Airport

Ak sa pozrieme na rozloženie celkového revenue podľa jednotlivých segmentov zistíme, že tradične najvyšší podiel na celkových tržbách mal rovnako ako v roku 2010 aj v roku 2011 segment Airport, ktorý zaznamenal približne 13,3% nárast tržieb. Segment Retail & Properties, v ktorom vidí nový manažment potenciálne príležitosti k rastu zaznamenal pozitívny vývoj na úrovni 18,2% na konci roku 2011.

EBITDA

Earnings before interest, taxes, depreciation and amortization zaznamenal nárast o 12,4% oproti roku 2010 vďaka vyššiemu EBITDA margin, ktorý v roku 2011 dosiahol úroveň 32,5% (v roku 2010 na úrovni 31,5%).

Depreciation and amortization a Impairment

V rámci odpisových položiek sa treba bližšie zamerať hlavne na položku Impairment, v rámci ktorej nastal v roku 2011 odpis 55,4892 mil.eur. Na základe vykonaného impairment testu boli expertmi zistené nedostatky v nasledujúcich aktívach spoločnosti Vienna International Airport:

Skylink – v rámci výstavby nového terminálu sa zistili škody vo výške 31,6 mil.eur, ktoré boli spôsobené neadekvátnym a neodborným výkonom niektorých dodávateľov a neoprávneným zvýšením nákladov na výstavbu terminálu. Ako môžeme vidieť, nadhodnotené štátne zákazky a korupcia funguje nielen na našom území, ale aj u našich západných susedov.

Nehnuteľnosť vo Schwechat – na základe nižšej ako predpokladanej obsadenosti tejto nehnuteľnosti vykonala spoločnosť Vienna International Airport impairment losses v celkovej výške 18,3 mil.eur.

Vöslau Airfield – alternatívne letisko pre Schwechat zaznamenalo odpis v roku 2011 vo výške 5,6 mil.eur.

Impairment losses to investments recorded at equity

Celková výška týchto strát bola vykázaná na úrovni 19,4192 mil.eur v týchto položkách:

Flughafen Friedrichshafen – od roku 2007 má spoločnosť VIE podiel v tomto letisku na úrovni 25,15% s kúpnou cenou 7,7 mil.eur. V roku 2011 však bol realizovaný impairment losses v tejto investícií vo výške 5,7 mil.eur, pretože sa nenaplnili projekcie očakávanej výnosnosti tohto aktíva.

Košice Airport – podobná situácia nastala aj pri letisku v Košiciach, kde VIE nepriamo vlastní 66% akcií. Výška impairment losses bola v roku 2011 zrealizovaná na úrovni 13,7 mil.eur.

Financial results

Konečný výsledok zo všetkých finančných aktivít viedenského letiska je hlavne kvôli položke Impairment losses to investments recorded at equity výrazne záporný na úrovni mínus 22,152 mil.eur.

Net income available to common shareholders

Celkový výsledok hospodárenia patriaci kmeňovým akcionárom zaznamenal v roku 2011 výrazný prepad o 58,3% oproti roku 2010 aj napriek nárastu celkových revenues. Hlavnou príčinou tohto vývoja bola výška impairment losses na úrovni 74,9084 mil.eur.

Recommended dividend per share

Odporúčaná dividenda na jednu kmeňovú akciu je v roku 2011 navrhnutá vo výške 1 eur. Tento pokles oproti predchádzajúcim 2 eurám je spôsobený spomínaným poklesom položky Net income available to common shareholders, ktorý bol ovplyvnený celkovými impairment losses.

V nasledujúcej časti analýzy si rozoberieme ostatné financial statements spoločnosti Vienna International Airport a načrtneme si ďalšie očakávania súvisiace s podnikateľskými aktivitami tejto spoločnosti.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

PLATIŤ VIAC BUDÚ HLAVNE BOHATÍ

Dôsledky znižovania rozpočtového deficitu pod tri percentá HDP sa dotknú hlavne firiem, ktorých ročný daňový základ presiahne 30 miliónov eur.. Nová vláda im plánuje siahnuť na zisky prostredníctvom zvýšenia dane z príjmov z 19 na 22 percent. Toto opatrenia by sa malo dotknúť zhruba 30-tich najväčších firiem na Slovensku. Tieto firmy od novej vlády očakávajú snahu naďalej zlepšovať pozemnú infraštruktúru prostredníctvom výstavby diaľníc a železničných tratí.

VYŠŠIA BANKOVÁ DAŇ NA OBZORE

Jedným z ďalších rozpočtových cieľov je snaha zvýšiť aj takzvanú bankovú daň z 0,4 na 0,7 percenta, čo by znamenalo pre banky vyššiu platbu odvodov do štátneho rozpočtu. „Veľa vecí bude závisieť od miery nastavenia a samotnej výšky bankovej dane. Ak by výška mala byť neúnosne vysoká, mohlo by to mať kritické následky, čo verím, že nie je ani v záujme budúcej vlády “, hovorí Igor Vida, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatra banky.

Odchod niektorých bankových inštitúcií z nášho územia však nehrozí. Namiesto radikálnych krokov sa budú banky snažiť rokovať s budúcou vládou o pripravovaných opatreniach. „Sme pripravený viesť s predstaviteľmi budúceho vládneho kabinetu o týchto zámeroch, ako aj o ďalších otázkach týkajúcich sa bankového sektora, konštruktívny dialóg.“, dopĺňa Igor Vida.

Rast dodatočných nákladov sa s určitosťou dotkne aj klientov, na ktorých budú chcieť banky presunúť časť tohto bremena. „Jednou z možností ako si môžu banky udržať svoju ziskovosť je zvyšovanie príjmov cez poplatky alebo úpravou úrokových sadzieb“, potvrdzuje finančný expert Maroš Ovčarik.

MENŠIE A STREDNÉ PODNIKY ČAKAJÚ VIAC

Prevažná časť menších a stredných podnikov je dodnes sklamaná z nečinnosti a nesúdržnosti bývalej pravicovej vlády. Od povolebnej zmeny si sľubujú hlavne zlepšenie vzájomnej komunikácie pri prijímaní nových opatrení týkajúcich sa ich podnikania a taktiež vyššiu úroveň vymožiteľnosti práva. „Od novej vlády očakávam, že budeme viacej spolupracovať a komunikovať o konkrétnych návrhoch ako zlepšiť a podporiť segment malých a stredných firiem na Slovensku, pretože práve tieto firmy zamestnávajú približne 60% pracovnej sily v našej krajine“, hovorí Stanislav Sobota, manažér spoločnosti Stamet.

VINÁRI A PIVÁRI SÚ PROTI ZVYŠOVANIU DANE ZA ALKOHOL

Proti zvýšeniu dane z alkoholu sa pivári a hlavne vinári v nedávnej minulosti ostro ohradili. Dá sa preto predpokladať, že podobne budú reagovať aj v prípade návrhu zo strany ľavicovej vlády. „Bolo by smutné, ak by malo byť Slovensko prvou vinohradníckou krajinou v rámci Európskej únie, kde sa zavedie iná ako nulová daň na tiché víno“, hovorí vinohradník a vinár Milan Skovajsa.

Priestor ako podporiť domácich výrobcov vidia vinári v zjednodušení legislatívy. Zaujímavou možnosťou podpory by mohlo byť vytvorenie takzvaných wine clusterov, teda určitých zoskupení pestovateľov hrozna a výrobcov vína, ktorých by vláda podporila v jednotlivých činnostiach. „V Českej republike dlhodobo úspešne funguje Vinársky fond, kam každý pestovateľ viniča alebo výrobca vína odvádza príspevok, ktorý sa odvíja od rôznych kritérií ako je veľkosť obrábaných vinohradov alebo množstvo vyrobeného vína. Štát následne prispeje rovnakou čiastkou, aká sa v tomto fonde vyzbierala“, vysvetľuje František Slezák, konzul Európskeho vinárskeho rytierskeho stavu na Slovensku.

Prehľad niektorých plánovaných opatrení:

- vyššia sadzba dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne

- vyššia sadzba dane z príjmov právnických osôb na úroveň 22 percent s daňovým základom nad 30 mil. EUR ročne

- zdanenie dividend a podielov na zisku vyplatených fyzickým osobám vo výške 5 percent

- zvýšenie tzv. bankovej dane na 0,7% a iné.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.

Vo finančných výkazoch môžeme nájsť 5 hlavných položiek, ktoré nazývame aj ako financial statement elements. Sú to assets, liabilities, equity, revenues a expenses. V rámci ich podrobnejšieho rozdelenia rozpoznávame jednotlivé účty respektíve položky ako sú zásoby (Inventories), finančné záväzky (Financial liabilities) atď.

Účty, ktoré upravujú hodnotu jednotlivých položiek nazývame contra accounts. Veľmi často sa takýto typ účtu používa pri položke Property, plant and equipment – PP&E (stavby, zariadenia, stroje) v podobe akumulovanej výšky odpisov (Accumulated depreciation expenses). Tento contra account znižuje celkovú hodnotu PP&E vďaka odpisovým nákladom (Depreciation expenses), ktoré firma každý rok vykazuje v rámci účtovných nariadení a štandardov.

ZÁKLADNÉ POLOŽKY NA STRANE ASSETS

Assets predstavujú celkovú sumu majetku spoločnosti. Medzi základné položky assets zaraďujeme:

Peniaze a peňažné ekvivalenty (Cash and cash equivalents) – hotovosť alebo iné likvidné cenné papiere so splatnosťou do 90 dní.

Pohľadávky (Accounts receivable) – v rámci tohto účtu sa často vyskytuje aj contra account známy ako opravná položka k pohľadávkam (Allowance for bad debt expenses alebo Allowance for doubtful accounts).

Zásoby (Invesntory)

Finančné aktíva (Financial assets) – menej likvidné cenné papiere napríklad marketable securities.

Náklady budúcich období (Prepaid expenses) – položka, ktorá bude v budúcnosti zaúčtovaná ako expense do income statement.

Stavby, zariadenia, stroje (Property, plant and equipment – PP&E) – rovnako ako v prípade Accounts receivable býva ich hodnota znižovaná prostredníctvom contra account.

Odložená daňová pohľadávka (Deferred tax assets)

Nehmotné aktíva (Intangible assets) – do tejto skupiny zaraďujeme aktíva, ktoré nemajú fyzickú podobu. Sú to napríklad patenty (Patents), obchodné značky (Trade marks), licencie (Licences) alebo goodwill. Všetky okrem položky goodwill podliehajú amortizácií.

ZÁKLADNÉ POLOŽKY NA STRANE LIABILITIES

Liabilities predstavujú celkové nároky veriteľov danej firmy na jej majetok. Medzi základné položky liabilities zaraďujeme:

Obchodné záväzky (Accounts payable alebo Trade payables) – záväzky, ktoré vznikli z obchodného styku alebo inej operatívnej činnosti.

Finančné záväzky (Financial liabilities) – do tejto skupiny môžeme zaradiť krátkodobé záväzky ako sú napríklad zmenky.

Príjmy budúcich období (Unearned revenue) – položka, ktorá bude v budúcnosti zaúčtovaná ako revenue do income statement

Daňové záväzky (Income taxes payable) – daňová povinnosť, ktorá vznikla ešte v minulom období a doteraz nebola zaplatená.

Dlhodobé záväzky (Long-term debt) – do tejto skupiny môžeme zaradiť dlhodobé záväzky ako sú vydané dlhopisy, úvery alebo iné.

Odložený daňový záväzok (Deferred tax liabilities)

ZÁKLADNÉ POLOŽKY NA STRANE OWNERS´ EQUITY

Položka Owners´ equity nám vyjadruje nárok vlastníkov spoločnosti na časť majetku, ktorá prevyšuje celkové liabilities danej firmy. Do jej základných položiek patrí:

Základné imanie (Share capital alebo Capital) – zahŕňa celkovú nominálnu hodnotu vydaných akcií.

Emisné ážio (Additional paid-in-capital) -je dodatočný kapitál, ktorý vzniká firme, ak cena pri predaji akcie presiahla menovitú hodnotu akcie.

Vlastné akcie (Treasury stock) – predstavuje celkovú hodnotu nakúpených vlastných akcií danou spoločnosťou. Tento účet zaraďujeme medzi skupinu contra accounts, pretože znižuje celkovú hodnotu equity.

Zisk z minulých rokov alebo zadržaný zisk (Retained earnings) – tento účet vykazuje celkovú výšku net income, ktoré nebol distribuovaný prostredníctvom dividend.

Zvyšný súhrnný príjem (Other comprehensive income) – táto položka v sebe zahŕňa zmeny z translačných menových operácií (Foreign currency translation), ktoré vyplývajú z prekonvertovania menových kurzov zahraničných dcérskych spoločností do meny, v ktorej sa prezentujú konsolidované výsledky. Other comprehensive income je ďalej ovplyvnený korekciami alebo úpravami minimálnych penzijných záväzkov (minimum pension liability adjustments alebo ešte nerealizovanými ziskami alebo stratami z investícií (unrealized gains or losses from investments). Týmito položkami sa budeme podrobnejšie zaoberať v niektorom z nasledujúcich článkov zameraných na fundamentálnu analýzu.

ZÁKLADNÉ POLOŽKY NA STRANE REVENUES

Revenues predstavujú ekonomický prílev majetku do firmy a medzi základné položky zaraďujeme:

Tržby z predaja (Sales) – suma výnosov z predajných aktivít firmy.

Výnosy alebo prírastky (Gains) – predstavujú prírastky v assets alebo v equity z vedľajších firemných aktivít.

Investičný príjem (Investment income) – sem zaraďujeme výnosy firmy z úrokov alebo dividend.

ZÁKLADNÉ POLOŽKY NA STRANE EXPENSES

Expenses na rozdiel od revenues predstavujú ekonomický odlev majetku a medzi základné položky zaraďujeme:

Náklady na predaný tovar (Cost of goods sold)

Predajné, všeobecné a administratívne náklady (Salling, general and administrative expenses) – medzi tieto náklady môžeme zaradiť platy zamestnancom, nájomné, náklady na reklamu a iné.

Odpisovanie a amortizácia (Depreciation and amortization) - táto položka vyjadruje opotrebovanie majetku za určité časové obdobie. Výška odpisu sa odvíja od rôznych faktorov ako je odpisová metóda, doba životnosti fixného aktíva, zostatková hodnota odpisovaného majetku a iné.

Daňové náklady (Tax expenses)

Úrokové náklady (Interest expenses)

Straty (Losses) – predstavujú úbytky v assets alebo v equity z vedľajších firemných aktivít.

PRIESTOR NA DISKUSIU K TOMUTO ČLÁNKU NÁJDETE TU.